Emerging Europe Fund sústreďuje investície do rozvíjajúcich sa trhov strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov. Po navýšení zainvestovanosti hneď v úvode roka až k 95 % a výraznom rally, ktoré zaznamenali ruské, turecké a stredoeurópske akciové indexy, došlo k zníženiu akciovej expozície pod 77 % na konci februára. Rozvíjajúce sa trhy boli spočiatku najslabšie a už v marci vykazovali pokles, aj keď vyspelé trhy ďalej rástli, ťahané Spojenými štátmi. Postupná strata rastového momentu a aprílový pokles v USA potom len prehĺbili korekciu v regióne strednej a východnej Európy a na Balkáne. Najviac v uplynulom mesiaci prepadlo o viac než 5,0 % Turecko, burzy v strednej Európe odpísali bez rozdielu cez 2 %, ruský MICEX takmer 3 % a zhodne strácali tiež všetky trhy na Balkáne. Stredoeurópske meny proti euru oslabili s výnimkou maďarského forintu. Maďarsko ťažilo zo zlepšenia sentimentu v reakcii na posun v jednaní krajiny s MMF. Dolár proti euru naopak posilnil. Korekcia bola využitá k navýšeniu zainvestovanosti v druhej polovici apríla o 10 % nákupom stredoeurópskych a ruských akcií. V prípade nárastu rizikovej averzie napríklad v dôsledku neuspokojivého výsledku volieb vo Francúzsku alebo v Grécku však bude expozícia opäť zredukovaná.

Ceny ropy v apríli boli mimoriadne stabilné, pričom ropa Brent klesla z 123 na 119 dolárov za barel a naopak ľahká ropa WTI vzrástla z 103 na 105 USD/b, čím zároveň došlo k zníženiu spreadu medzi oboma druhmi, ktorý na začiatku mesiaca bol na úrovni 20 dolárov. Trh akcií ropných a energetických firiem tak bol predovšetkým v znamení výsledkovej sezóny. Ropný gigant Exxon Mobil za prvý štvrťrok vykázal prvý pokles produkcie od 2008 a nedokázal tak naplno ťažiť z vysokých cien ropy. Čistý zisk spoločnosti spadol o 11 percent na 9,45 miliardy dolárov a zaostal za očakávaním. Naproti tomu spoločnosti Chevron vzrástol v 1. štvrťroku vďaka vyšším cenám ropy čistý zisk o 4,2 percenta na 6,47 miliardy USD (121,3 miliardy Kč). Celkovo boli výsledky firiem pozitívne ovplyvnené vysokými cenami ropy na jednej strane, naproti tomu negatívne pôsobila pretrvávajúca nepriaznivá situácia vonkajšieho ekonomického prostredia, kvôli ktorému došlo k zhoršeniam petrochemických marží. Tento mesiac oznámil Exxon uzavretie strategického partnerstva s ruskou štátnou spoločnosťou Rosnefť. Dohoda, pri ktorej si tieto firmy vzájomne umožnia prístup na niektoré svoje náleziská ropy, je považovaná za jednu z najvýznamnejších, aká kedy bola v odvetví ťažby ropy medzi americkým a ruským podnikom podpísaná. Podiel akcií vo fonde klesol o viac než 2% a pohybuje sa na úrovni 89 % NAV.

Globálne akciové trhy rozvíjajúcich sa krajín v apríli poklesli o -1,5 %. Akcie emerging markets tak od začiatku tohto roka pripísali zisky na úrovni 11 % YTD. V prvej polovici apríla sme boli opäť svedkami nárastu napätia na periférii Európy, ktoré bolo zvýraznené politickým rizikom vyplývajúcim z neistoty spojené s prezidentskými voľbami vo Francúzsku (22. apríla, s druhým kolom 6. mája) a parlamentnými voľbami v Grécku (začiatok mája). Ani makroúdaje tentoraz nepriniesli trhom dostatočnú podporu. Podobne ako v uplynulých mesiacoch sme boli svedkami rozpačitých údajov prichádzajúcich z Číny. Stále tak panujú na trhoch obavy, ako sa táto v rámci rozvíjajúcich sa trhov najdôležitejšia krajina vyrovná so spomaľovaním svojej ekonomiky. Na akciových trhoch potom v apríli najhoršie dopadli akcie v Latinskej Amerike s poklesom o 4,5 %, nasledované regiónom EMEA (-3,2 %) a Áziou (-0,2 %). Ani stredoeurópske akcie sa v apríli nevyhli stratám. PX index stratil 3,5 %, maďarský BUX 2,1 % a poľský WIG20 skončil s dvojpercentným poklesom. Český index však bol ovplyvnený vývojom akcií Komerčnej banky, ktorá sa od polovice apríla obchoduje bez nároku na dividendu vo výške 160 CZK za akciu. Podiel akcií vo fonde počas mesiaca mierne vzrástol a pohybuje sa na hodnote 93,5 % NAV.

Investori v apríli realizovali zisky. Akciové indexy v úvode mesiaca zamierili do červených čísiel v reakcii na jastrabí tón FEDu. Optimistický náhľad americkej centrálnej banky navyše vzápätí kontrastoval s novými údajmi z trhu práce a nižším nárastom priemyslových objednávok. Novú vlnu mimoriadnych opatrení zatiaľ vylúčila taktiež ECB, ktorá vyčkáva na dopady trojročných LTRO do ekonomiky. Pripomenula sa tiež dlhová kríza v Európe – výsledok aukcie španielskych dlhopisov totiž zaostal za očakávaním. Zraniteľnosť Španielska v súčasnosti dokresľujú údaje o pôžičkách španielskych bánk od ECB, ktorých objem medzimesačne vzrástol na dvojnásobok na rekordných viac než 300 mld. EUR. Dvojtýždenný pokles vystriedala krátka rastová korekcia, na ktorej sa podieľali lepšie predstihové ukazovatele v USA a MMF, ktorý zvýšil odhad rastu ekonomiky a zaistil si od členských krajín už viac než 300 mld. EUR. Hlavnou mierou však k zlepšeniu sentimentu prispela výsledková sezóna, ktorá predovšetkým spočiatku priniesla rad prekvapení. Optimizmus, predovšetkým v Európe, však zasa rýchlo vyprchal. Pokles PMI v službách v EMU, Španielsko v recesii a zníženie jeho ratingu, neúspešná aukcia talianskych bondov, horšie ekonomická údaje z USA a Číny, pád holandskej vlády alebo prezidentské voľby vo Francúzsku predstavujú výpočet udalostí, ktoré investorov znervóznili. Široký US index S&P 500 poklesol o 0,7 % (YTD +11,2 %) a technologický NASDAQ 100 o 1,1 % (YTD +19,6 %). Európsky STOXX Europe 600 stratil 2,3 % (YTD +5,2 %) a užší Euro STOXX 50 prepadol o 6,9 % (YTD 0,4 %).

Počas minulého mesiaca zaznamenali rizikové aktíva korekciu v dôsledku kombinácie obáv zo Španielska, zhoršenia makroekonomickej situácie ako v EU, tak v USA a aj z obavy z výsledkov volieb vo Francúzsku a Grécku. Vplyv negatívnych správ na korporátne dlhopisy bol nevýrazný a len prechodný zásluhou dobrého firemného fundamentu. Korekciu na rizikových aktívach sme využili k miernemu navýšeniu dlhopisov v portfóliu, čo zahrňovalo tri skupiny operácií: 1. opätovné predaje z kratších do dlhších emisií rovnakého emitenta (napr. dlhopisy RSHB, Raspadskaya, Croatia a MOL), 2. predaje dlhopisov s nízkou výnosnosťou a/alebo kratšou splatnosťou (European Development Bank a Erste Bank), 3. nákupy dlhopisov s dlhšou duráciou (např. VEB Leasing, Renault). Priemerná durácia tak vzrástla z 1,9 na 2,15 a zainvestovanosť z 87% na 88% NAV. v ruských korporátnych eurobondoch, ktoré majú okrem slušného fundamentu aj podporu v cenách ropy a vysokých devízových rezervách Ruska. predstavuje región strednej a východnej Európy, zahrňujúci ako korporátne, tak v menšej miere i štátne a municipálne dlhopisy. Fond medzimesačne vzrástol o 0,5%. (od začiatku roka + 7,5%).

Dianie na komoditných trhoch pokračovalo v nepríliš výraznom vývoji posledných týždňov. Veľká väčšina komodít sa obchoduje bez výraznejšieho trendu a osciluje za nízkej volatility. Negatívne sa prejavila ďalšia séria slabších údajov z Číny a opätovné obavy o výhľad globálnej ekonomiky, ktoré doľahli predovšetkým na kovy. Na poklese ceny európskej ropy Brent sa podpísalo zmiernenie napätia okolo iránskeho jadrového programu po tom, čo v Istanbule prebehli jednania medzi päticou stálych členov Rady bezpečnosti OSN + Nemecko a Teheránom, ktorý vyjadril ochotu znova otvoriť otázku obohacovania uránu. Ďalšie kolo prebehne v máji v Bagdade. Extrémne volatilný vývoj zažili – opäť – obchodníci s americkým zemným plynom. Po takmer 20% poklese v marci stratil počas úvodných troch týždňov z obáv pred príliš vysokými zásobami tejto komodity ďalších viac než 10 % a krátko sa prepadol až pod psychologickú úroveň 2 USD, aby sa v závere apríla vrátil naspäť na dohľad 2,30 USD. Zlato síce reagovalo pozitívne na ukončenie štrajku klenotníkov v Indii, avšak odďaľovanie ďalších neštandardných opatrení na dodanie likvidity a stimuláciu ekonomiky v západnom svete ďalej tlačí cenu drahých kovov nadol. Medzimesačné zmeny DJ-UBS subindexov za energie, poľnohospodárske komodity a priemyselné kovy boli minimálne. Najviac tak komoditné indexy sťahovali drahé kovy, predovšetkým striebro. Straty kompozitných indexov za apríl v podstate neprekročili 1 % a rozdiely medzi jednotlivými indexmi boli rádovo v desatinách percenta. Zainvestovanosť Fondu medzimesačne vzrástla na 96 %, alokácia naprieč jednotlivými segmentmi zostala takmer bezo zmeny.

Tak, ako prezident Draghi v marci sľúbil, vyčkáva ECB na dopady svojich ráznych opatrení a uvoľnenia menovej politiky do reálnej ekonomiky. Prebytok likvidity ďalej tlačí nadol výnosy na peňažných trhoch. Zatiaľ čo v prvom kvartáli poklesla trojmesačná sadzba EURIBOR z 1,36 % na 0,77 %, v apríli sa dotkla hranice 0,70 % a tento trend sa stále nezastavil. Nárast nervozity ohľadom situácie v Európe je však evidentný a investori budú s obavami vyčkávať na výsledky volieb vo Francúzsku a Grécku a ich dopady. Výnosy krátkych dlhopisov zostali medzimesačne skôr stabilné, a tak NAV/PL Fondu pozvoľna rástla. V priebehu apríla sa ojedinele objavili zaujímavé investičné príležitosti, v dôsledku čoho bola obrátkovosť Fondu za reportované obdobie vysoko nadpriemerná. Zatíaľ čo Fond zostal plne zainvestovaný a nezmenili sa ani jeho priemerný rating BBB+ alebo durácia (0,6–0,7 roku), miernych zmien doznalo zloženie dlhopisového portfólia. Bola navýšená expozícia na Gazprom, Alfabank, Russian Agricultural Bank a Morgan Stanley, opäť zaradené mená Transneft a Sberbank a proti tomu redukovaná pozícia v Chorvátskej banke pre obnovu a rozvoj a úplne vypredaná Citibank. Podiel štátnych a kvázištátnych dlhopisov a dlhopisov so štátnou garanciou aj naďalej reprezentuje viac než polovicu majetku Fondu.

V marci fond zaznamenal ďalší rast (medzimesačne +1,1%, YTD +7,0%) v dôsledku pokračujúceho optimizmu na finančných trhoch. Rast korporátnych dlhopisov tiahli hlavne ruské dlhopisy neinvestičného ratingu a bankové dlhopisy z USA a EU, zatiaľ čo CIS kvazištátne eurobondy dlhších splatností mierne korigovali predchádzajúci nárast. Kreditné výnosové spready sú aktuálne pomerne nízke a môže nastať korekcia napr. v súvislosti s nepriaznivými dôsledkami úsporných opatrení na HDP periférie Eurozóny. Preto sme pristúpili k zníženiu rizika na portfóliu odpredajom dlhopisov s dlhou splatnosťou, takže zainvestovanosť poklesla na 86% NAV a priemerná durácia na 1,95. Fond zostáva prevažne v ruských korporátnych eurobondoch, ktoré majú okrem slušného fundamentu taktiež podporu v cenách ropy a vysokých devízových rezervách Ruska. Druhou najväčšou časťou portfólia je  región strednej a východnej Európy, zahrňujúci ako korporátne, tak v menšej miere i štátne dlhopisy. Finančná situácia firiem je naďalej dobrá, napriek mierny nárast globálnych defaultných mier z 1,8% na 2,0%. Pre rok 2012 sa očakáva mierny nárast defaultných mier, avšak na úroveň výrazne nižšiu oproti dlhodobým priemerom. 

Emerging Europe Fund sústreďuje investície do rozvíjajúcich sa trhov strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov. Po navýšení zainvestovanosti hneď v úvode roka až k 95 % a výraznému rally, ktoré zaznamenali ruské, turecké a stredoeurópske akciové indexy, silne vzrástlo riziko technickej korekcie a vyberanie rýchlych ziskov, a preto došlo ku zníženiu akciovej expozície až pod 77 % na konci februára, ktorá zostala zatiaľ bez zmeny. Rozvíjajúce sa trhy boli v marci najslabšie. Slabé dáta z Číny vyvolávajú otázku, či predsa len nebolo tamojšie utiahnutie monetárnej politiky príliš razantné, resp. neprišlo neskoro. Hlavné rozvíjajúce sa trhy prešli miernou korekciou, a tak niet divu, že pod vplyvom zaostávajúcej západnej Európy sa nedarilo ani regiónu strednej a východnej Európy a Balkánu. Najviac strácalo Rusko: 5,0 % merané indexom MICEX, tak pražská burza s 3,8 % a burza v Budapešti: 3,4 %. Index CECE EUR strednej Európy poklesol o 3,1 %. Vývoj na Balkáne bol opäť zmiešaný. Rástol chorvátsky a predovšetkým slovinský index, na juh sa vydali burzy v Sofii a Belehrade. Česká koruna ako jediná zo stredoeurópskych mien mierne posilnila ako oproti doláru, tak proti euru. Poľský zlotý, maďarský forint a rumunské leu si proti euru v priemere o 1 % pohoršili.

Ceny ropy v marci boli mimoriadne stabilné. Celý mesiac sa držali v úzkom pásme blízko svojich tohtoročných maxím, cena severomorskej ropy Brent uzatvárala mesiac na 123 dolároch za barel. Cena severomorskej ropy Brent od začiatku tohto roku tak stúpla už o takmer 16 percent, a to predovšetkým kvôli obavám o dodávky, za ktorými stojí hlavne napätie medzi západnými krajinami a Iránom. Vysoká cena ropy pritom zvyšuje obavy týkajúce sa vývoja svetovej ekonomiky. To bol tiež jeden z hlavných dôvodov, prečo v uplynulom mesiaci jednalo Francúzsko so Spojenými štátmi a Britániou o prípadnom uvoľnení strategických zásob ropy. Podľa zdrojov francúzskeho listu Le Monde je uvoľnenie ropy zo zásob "v priebehu týždňov". Ropu teraz na jednej strane podporuje geopolitické napätie, hlavne hrozby Iránu, na druhej strane ju zrážajú nepriaznivé ekonomické vyhliadky pod vplyvom dlhovej krízy v eurozóne a spomalenia ekonomického rastu v Číne, ktorá je najväčším ťahúňom rastu cien ropy vo svete. V apríli budú trhy, okrem obvyklých veličín, sledovať vývoj situácie v periférnych krajinách eurozóny, makroekonomické dáta a ďalej sa bude pozornosť upierať na výsledkovú sezónu v USA, ktorá začína druhý aprílový týždeň. Podiel akcií vo fonde vzrástol na úrovni 93 % NAV.

Aj keď sa rastový trend na globálnych akciách udržal aj v marci, akciám emerging markets sa nedarilo. Celkovo si odpísali 3,5% a nožnice medzi výnosom akcií na rozvíjajúcich sa trhoch a v USA sa tak v marci výrazne privreli. Zatiaľ čo ku koncu februára činil rozdiel v ich výnosu od začiatku roka 9,2 percentných bodov, ku koncu marca to bolo už len 1,7. Za týmto vývojom, okrem technickej korekcie po výraznom raste v predchodzích mesiacoch, stali predovšetkým obavy z rýchlejšieho spomaľovania a čínskej ekonomiky a tiež pokles miery pozitívnych prekvapení voči očakávaniam analytikov a investorov, čo v predchádzajúcich týždňoch poskytovalo dôležité impulzy akciovým trhom. V rámci emerging markets bola tentoraz výkonnosť hlavných regiónov vzácne vyrovnaná (Ázia -3,2 %; Latinská Amerika -3,5 % a EMEA -4,4 %). Podobne aj v strednej Európe boli odchýlky vo vývoji hlavných národných indexov relatívne malé (Poľsko -1,3 %, Maďarsko -3,4 % a ČR -3,8 %). Český akciový index ťahala nadol ťahala nadol predovšetkým Erste Bank, ktorá v marci odpísala 10,4 %. Podiel akcií vo fonde behom mesiaca stagnoval na hodnote 93 % NAV.

Rastové momentum na akciách znateľne zoslablo, rizikové aktíva zaznamenali niekoľko pokusov o hlbšiu korekciu a jednotlivé regióny sa vo výkonnosti rozišli. I naďalej sa darilo americkým titulom a predovšetkým technológiám, ktoré od začiatku roka razantne ťahajú nahor akcie spoločnosti Apple. Americké indexy podporili dobré dáta z trhu práce, rast maloobchodných tržieb a miernejší pokles priemyslových objednávok. Bankám navyše pomohli výsledky prísnych záťažových testov a výhľadu ekonomiky USA sa dostalo povzbudzujúceho komentára od šéfa FEDu. Krížové korelácie medzi sektormi poklesli až k 0,5 a ako implikovaná, tak realizovaná volatilita sa dostali na svoje niekoľkoročné minimá. Povinnú úlohu Európa splnila: PSI v Grécku prebehlo podľa hlavného scenára a tak isto došlo k navýšeniu záchranných prostriedkov – nutná podmienka zo strany MMF pre ďalšiu pomoc. ECB teraz bude vyčkávať, aký efekt prinesú obe trojročné refinančné operácie. Tým ale výklad dobrých správ v podstate končí. Aj keď Nemecko vykázalo lepšiu priemyslovú produkciu, celá EMU zaznamenala ešte hlbší než predpokladaný pokles. Jediné pozitívne je možno vnímať, že aspoň spomalila razancia tohto prepadu. Odhad HDP v eurozóne za 4Q 2011 dopadol podľa očakávaní: 0,3 %. Snaha o stabilizáciu zadĺženie voči HDP cez fiškálne škrty reálne hrozí roztočiť nekončiacu špirálu ďalšieho poklesu ekonomiky. Široký US index S&P 500 si pripísal 3,1 % (YTD +12,0 %) a technologický NASDAQ Composite dokonca 4,2 % (YTD +18,7 %). Európsky STOXX Europe 600 mierne poklesol o 0,4 % (YTD +7,7 %).

V marci fond zaznamenal ďalší rast (medzimesačne +1,1%, YTD +7,0%) v dôsledku pokračujúceho optimizmu na finančných trhoch. Rast korporátnych dlhopisov tiahli hlavne ruské dlhopisy neinvestičného ratingu a bankové dlhopisy z USA a EU, zatiaľ čo CIS kvazištátne eurobondy dlhších splatností mierne korigovali predchádzajúci nárast. Kreditné výnosové spready sú aktuálne pomerne nízke a môže nastať korekcia napr. v súvislosti s nepriaznivými dôsledkami úsporných opatrení na HDP periférie Eurozóny. Preto sme pristúpili k zníženiu rizika na portfóliu odpredajom dlhopisov s dlhou splatnosťou, takže zainvestovanosť poklesla na 86% NAV a priemerná durácia na 1,95. Fond zostáva prevažne v ruských korporátnych eurobondoch, ktoré majú okrem slušného fundamentu taktiež podporu v cenách ropy a vysokých devízových rezervách Ruska. Druhou najväčšou časťou portfólia je región strednej a východnej Európy, zahrňujúci ako korporátne, tak v menšej miere i štátne dlhopisy. Finančná situácia firiem je naďalej dobrá, napriek mierny nárast globálnych defaultných mier z 1,8% na 2,0%. Pre rok 2012 sa očakáva mierny nárast defaultných mier, avšak na úroveň výrazne nižšiu oproti dlhodobým priemerom.

Dianie na komoditných trhoch išlo ruku v ruke s nevýrazným vývojom na rozvíjajúcich sa trhoch. Séria slabších dát prišla z Číny a výrazne ovplyvnila smerovanie celého regiónu. Nižšie tempo rastu HDP i horšia priemyslová produkcia stále vyvolávajú obavy o nezvládnutie „pristátia“ ekonomiky, čo sa odráža aj na komoditných trhoch, na ktorých Čína hrá veľmi dôležitú rolu. Najhoršie si v marci viedol segment energií, ktorý prepadol o 7,2 % a ako jediný je od začiatku roka v záporu. Na vine bolo ako oslabenie ropy o takmer 4 %, tak nová vlna výpredajov na zemnom plyne (-21,5 %), ktorého je v zásobníkoch výrazný nadbytok oproti dlhodobému priemeru. Na vine je nadpriemerne teplá zima v USA na strane dopytu, na strane ponuky tak technológie ťažby plynu z bridlíc. V prípade chladnejšieho leta tak reálne hrozí, že súčasné skladovacie kapacity nebudú stačiť. Ako priemyslové, tak drahé kovy korigovali o viac než 5%, resp. 3 %. Nedarilo sa hlavne striebru a niklu (pokles o viac ako 7 %). Subindex poľnohospodárskych komodít si zásluhou rastu cien sójových bôbov o takmer 7 % pripísal čiernu nulu. Na vývoji sa podpísal predovšetkým nepriaznivý vývoj počasia v Brazílii. Kukurica, pšenica a arabica mierne strácali. Kompozitné komoditné indexy odpísali medzi 2,5 % a 4 %. Dolár v marci spomalil oslabovanie na 0,1 % oproti euru. Toto menové riziko, ktoré znehodnocuje výnos z dolárových investícií je samozrejme neustále zaisťované. Zainvestovanosť Fondu sa na konci mesiaca pohybovala okolo 94 %. Približne dve pätiny sú alokované do energií, štvrtina do poľnohospodárskych komodít a pätina do drahých kovov.

ECB zafungovala ako banka poslednej možnosti a poskytnutím dvoch trojročných refinančných operácií za viac ako 1 bilión eur odvrátila hroziaci credit crunch európskeho finančného systému. Teraz bude ECB podľa svojich slov vyčkávať na dopady svojich ráznych opatrení do reálnej ekonomiky. Prebytok likvidity a upokojenie situácie sa prejavili nie len výrazným poklesom výnosov štátnych dlhopisov krajín postihnutých dlhovou krízou, ale aj razantným poklesom sadzieb na medzibankovom trhu. Samozrejme to neznamená, že by kríza bola definitívne zažehnaná. Krajiny južného krídla sa zaviazali k mnohým fiškálnym škrtom, ktoré nebude jednoduché naplniť i s ohľadom na pokračujúcu kontrakciu hospodárstva a v máji sú v Grécku voľby. Výnosy dlhopisov medzimesačne pokračovali skôr v miernom poklese, je ale evidentné, že veľká časť rizikovej prémie sa už vytratila a trh sa opäť sústredil v prvej rade na fundamenty. V priebehu marca boli realizované operácie za viac ako 6 mil. USD. Málo výnosné dlhopisy Transeftu, ING, Goldman Sachs, General Electric a Gazpromu boli nahradené výnosnejšími dlhopismi Bank of America, Russian Agricultural Bank, Alfa Bank, Vimpelcom, KazMunayGaz National a Chorvátskej banky pre obnovu a rozvoj, väčšinou s dlhšou splatnosťou v roku 2013. Štátne dlhopisy so štátnou garanciou tvoria v súčasnosti približne polovicu majetku Fondu, ktorý zostáva naďalej plne zainvestovaný. Významnú časť kreditnej sekcie tak predstavujú kvázi štátne bondy. Priemerný rating je BBB+ a durácia vzrástla nad 0,6 roku. Stále sa však drží pod svojim dlhodobým priemerom.

Fond v apríli poklesol o 4,5 % a zaznamenali tak prvú mesačnú stratu v tomto roku. Celkový rast od začiatku roka sa tak znížil na 7,4%. V priebehu apríla sa s najväčšími problémami stretávali výrobcovia obnoviteľných zdrojov. Tento sektor zažíva fázu konsolidácie a jeho ďalší rozvoj bude závisieť na celom rade faktorov, vrátane vplyvov politiky a finančných trhov, ktoré možno len ťažko predvídať. Ponuky a subvencie pre prevádzkovateľov solárnych elektrární už prudko znížilo niekoľko európskych krajín vrátane Španielska, Nemecka, Talianska a Českej republiky. Európa si uvedomila, že v období dlhovej krízy a novej ekonomickej recesie si nemôže tak vysokú podporu dovoliť. Napr. Nemci za presun k obnoviteľným zdrojom, ktoré majú nahradiť rušenú jadrovú energiu, zaplatia od vlani do roku 2020 celkovo 175 miliárd eur. V roku 2020 spotrebitelia za náklady prechodu na "zelenú" energiu vydajú v účtoch za elektrinu o 60 percent viac než vlani, ako to zistila popredná konzultačná spoločnosť McKinsey. Poklesu sa tentoraz nevyvarovali ani spoločnosti z oblasti vodného hospodárstva, ktoré doplácali predovšetkým na zhoršenie krízy v eurozóne a sektor odpadového hospodárstva, kde najväčšie štvrťročné zisky spoločností zostali za očakávaním trhov. Podiel akcií vo fonde vzrástol o 1,5 % a teraz sa pohybuje na hodnote 88 % NAV.

Výpredajové tlaky na drahých kovoch a ťažiaroch pokračujú už od konca februára, kedy zo strany šéfa FEDu vypadla zmienka o ďalšom kvantitatívnom uvoľňovaní menovej politiky. Cena zlata oscilovala v úzkom intervale 1620–1680 dolárov a medzimesačne uzatvárala nakoniec tesne nad 1660 USD, teda o 2 desatinky percenta nižšie. Nedarilo sa striebru, ktoré pokleslo o viac než 4 %, ani platine, takmer o 4 %. Rástlo iba paládium, a to o 4,3 %. Výrazne sa však opäť nedarilo akciám ťažiarov zlata. Tí prepadli o ďalších 6,3 %, merané indexom NYSE Arca Gold BUGS, a od začiatku roku stratili 11,1 % a takmer tretinu od svojho maxima vlani v septembri. Na vine je napätie v Mali (stále nestabilná situácia po štátnom prevrate) a Latinskej Amerike (vlna zoštátnení), klesajúca cena zlata a séria slabých hospodárskych výsledkov: opravné položky, nižšia výťažnosť a nenaplnenie plánovanej produkcie ťažby stoja za zaostávaním ziskov a tržieb oproti očakávaniam analytikov a investorov. Zobchodované boli tituly za takmer 2 mil. dolárov, z čoho väčšinu predstavovali nákupy ťažiarskych názvov, a zainvestovanosť vzrástla na 96 %.

V prvej polovici apríla zaznamenali rizikové aktíva korekciu v dôsledku kombinácie obáv zo Španielska, zhoršenia makroekonomickej situácie ako v EU (napr. pokles indexov nákupných manažérov), tak v USA (zhoršenie na trhu práce, či objednávok tovaru dlhodobej spotreby) a aj z politického rizika (Francúzsko, Grécko a Holandsko). Z akciových trhov najviac poklesla Európa, naopak akcie USA outperformovali v dôsledku oproti očakávaniu lepších kvartálnych firemných výsledkov (priemerný medziročný rast ziskov +7%). Vplyv negatívnych správ na korporátne dlhopisy bol nevýrazný a iba prechodný zásluhou dobrého firemného fundamentu. Štátne dlhopisy ČR rástli podobne ako bezrizikové dlhopisy USA a z EU napr. Nemecka. Korekciu na rizikových aktívach sme využili k navýšeniu segmentu akcií z 20 na 21,5% NAV. Segment kreditných investícií, ktorý ku koncu mesiaca obsahuje 44% NAV korporátnych dlhopisov a 7% NAV štátnych a municipálnych dlhopisov zo strednej a východnej Európy sme navýšili o 5% NAV. Segment českých štátnych dlhopisov zostal bez zmeny na 21% NAV. Fond medzimesačne vzrástol o 0,1%. (od začiatku roka + 7,8%).

Ceny ropy v apríli boli mimoriadne stabilné, pričom ropa Brent klesla z 123 na 119 dolárov za barel a naopak ľahká ropa WTI vzrástla z 103 na 105 USD/b, čím zároveň došlo k zníženiu spreadu medzi oboma druhmi, ktorý na začiatku mesiaca bol na úrovni 20 dolárov. Trh akcií ropných a energetických firiem tak bol predovšetkým v znamení výsledkovej sezóny. Ropný gigant Exxon Mobil za prvý štvrťrok vykázal prvý pokles produkcie od 2008 a nedokázal tak naplno ťažiť z vysokých cien ropy. Čistý zisk spoločnosti spadol o 11 percent na 9,45 miliardy dolárov a zaostal za očakávaním. Naproti tomu spoločnosti Chevron vzrástol v 1. štvrťroku vďaka vyšším cenám ropy čistý zisk o 4,2 percenta na 6,47 miliardy USD (121,3 miliardy Kč). Celkovo boli výsledky firiem pozitívne ovplyvnené vysokými cenami ropy na jednej strane, naproti tomu negatívne pôsobila pretrvávajúca nepriaznivá situácia vonkajšieho ekonomického prostredia, kvôli ktorému došlo k zhoršeniam petrochemických marží. Tento mesiac oznámil Exxon uzavretie strategického partnerstva s ruskou štátnou spoločnosťou Rosnefť. Dohoda, pri ktorej si tieto firmy vzájomne umožnia prístup na niektoré svoje náleziská ropy, je považovaná za jednu z najvýznamnejších, aká kedy bola v odvetví ťažby ropy medzi americkým a ruským podnikom podpísaná. Podiel akcií vo fonde klesol o viac než 3% a pohybuje sa na úrovni 89 % NAV.

Priebeh mesiaca bol poznamenaný zhoršujúcou sa situáciou na trhu štátnych dlhopisov periférnych krajín eurozóny. Zníženie ratingu Španielska, nárasty výnosov štátnych dlhopisov s následným downgradom tamojšieho bankového sektora agentúrou S&P a relatívne horšie makrodáta z USA sa premietli do návratu rizikovej averzie medzi investormi. Z toho potom ako bezpečná investícia profitoval české štátne dlhopisy, kde naopak došlo k zníženiu výnosov a to po celej dĺžke výnosovej krivky. Domácim dlhopisom tiež hrá do kariet nízka emisná aktivita v nasledujúcich mesiacoch. Čo sa týka korporátnych dlhopisov, tak po veľmi dobrých výsledkoch dosiahnutých behom prvého štvrťroka tohto roka došlo na kreditných trhoch ku korekcii, ktorá z veľkej miery súvisí s rastúcimi problémami eurozóny. Na začiatku nasledujúceho mesiaca bude ČNB rozhodovať o sadzbách, pričom na trhu aj naďalej dominuje názor, že ČNB ponechá sadzby bezo zmeny ako po zvyšok tohto, tak prinajmenšom v prvej polovici roka 2013. Náš scenár pritom počíta so stabilitou sadzieb ČNB na existujúcej úrovni do štvrtého štvrťroka 2013, kedy môže prísť ich prvé zvýšenie (o 25bp). Podiel českých štátnych dlhopisov vo fonde dosiahol 50%, štátne dlhopisy krajín EU tvorili 4%, firemné dlhopisy stagnovali na 21% a podiel pokladničných poukážok vzrástol na 17% NAV, durácia fondu klesla na 0,84 roka.

Globálne akciové trhy rozvíjajúcich sa krajín v apríli poklesli o -1,5 %. Akcie emerging markets tak od začiatku tohto roka pripísali zisky na úrovni 11 % YTD. V prvej polovici apríla sme boli opäť svedkami nárastu napätia na periférii Európy, ktoré bolo zvýraznené politickým rizikom vyplývajúcim z neistoty spojené s prezidentskými voľbami vo Francúzsku (22. apríla, s druhým kolom 6. mája) a parlamentnými voľbami v Grécku (začiatok mája). Ani makroúdaje tentoraz nepriniesli trhom dostatočnú podporu. Podobne ako v uplynulých mesiacoch sme boli svedkami rozpačitých údajov prichádzajúcich z Číny. Stále tak panujú na trhoch obavy, ako sa táto v rámci rozvíjajúcich sa trhov najdôležitejšia krajina vyrovná so spomaľovaním svojej ekonomiky. Na akciových trhoch potom v apríli najhoršie dopadli akcie v Latinskej Amerike s poklesom o 4,5 %, nasledované regiónom EMEA (-3,2 %) a Áziou (-0,2 %). Ani stredoeurópske akcie sa v apríli nevyhli stratám. PX index stratil 3,5 %, maďarský BUX 2,1 % a poľský WIG20 skončil s dvojpercentným poklesom. Český index však bol ovplyvnený vývojom akcií Komerčnej banky, ktorá sa od polovice apríla obchoduje bez nároku na dividendu vo výške 160 CZK za akciu. Podiel akcií vo fonde počas mesiaca vzrástol o viac než 4 % a pohybuje sa na hodnote 89 % NAV.

Akcie vybraných realitných spoločností počas apríla klesali. Európsky EPRA index oslabil o 1,6%, napriek tomu však prekonal hlavné európske akciové indexy, ktoré v danom období strácali viac. Situácia na trhu rezidenčného bývania v Spojených štátoch sa aj naďalej vyvíja v súlade s očakávaniami z uplynulého štvrťroka. Niektoré dáta zverejnené v priebehu apríla ukazujú na korekciu, ktorá nasledovala po veľmi teplých zimných mesiacoch. Index sentimentu stavebných spoločností poklesol z 28 na 25 bodov, znížil sa aj počet predajov existujúcich domov a novo zahájených stavieb. Stúpli naopak počty novo udelených stavebných povolení. Aj napriek možnému pokračovaniu korekcie u niektorých ukazovateľov a slabší sezónny efekt očakávame v nasledujúcich mesiacoch postupný návrat k rastovému trendu. Spoločnosti v strednej Európe vydali počas apríla niekoľko nových správ týkajúcich sa prevádzkových záležitostí. Zaznamenali sme tak informácie o niekoľkých akvizíciách, zahájení nových developerských projektov a refinancovaniu niektorých dlhov. V raste pokračovali akcie spoločnosti Gagfah, ktorá po predchádzajúcej dohode s mestom Drážďany oznámila ponuku spätného odkupu akcií. Máj by mal priniesť u viacerých spoločností zverejňovanie výsledkov hospodárenia za prvý kvartál tohto roka. Podiel akcií vo fonde mierne klesol a teraz sa pohybuje na hodnote 88 % NAV.

Počas minulého mesiaca zaznamenali rizikové aktíva korekciu v dôsledku kombinácie obáv zo Španielska, zhoršenia makroekonomickej situácie ako v EU, tak v USA a aj z obavy z výsledkov volieb vo Francúzsku a Grécku. Vplyv negatívnych správ na korporátne dlhopisy bol nevýrazný a len prechodný zásluhou dobrého firemného fundamentu. Korekciu na rizikových aktívach sme využili k miernemu navýšeniu dlhopisov v portfóliu, čo zahrňovalo tri skupiny operácií: 1. opätovné predaje z kratších do dlhších emisií rovnakého emitenta (napr. dlhopisy RSHB, Raspadskaya a Alfa Bank), 2. predaje dlhopisov s nízkou výnosnosťou a/alebo kratšou splatnosťou (napr. ATF Bank, EDB, PKO Bank, Erste Bank, aj.), 3. nákupy dlhopisov s dlhšou duráciou (napr. Alrosa, OTP Bank, TNK-BP a Severstal). Priemerná durácia tak vzrástla z 1,9 na 2,25 (čo je priemer za posledné 4 roky) a zainvestovanosť z 85% na 88% NAV. Fond zostáva prevažne (47% NAV) v ruských korporátnych eurobondoch, ktoré majú okrem slušného fundamentu aj podporu v cenách ropy a vysokých devízových rezervách Ruska. Druhú najväčšiu časť (30% NAV) portfólia predstavuje región strednej a východnej Európy, zahrňujúci ako korporátne, tak v menšej miere (10% NAV) i štátne a municipálne dlhopisy. Fond medzimesačne vzrástol o 0,5%. (od začiatku roku + 6,3%).

Investori v apríli realizovali zisky. Akciové indexy v úvode mesiaca zamierili do červených čísiel v reakcii na jastrabí tón FEDu. Optimistický náhľad americkej centrálnej banky navyše vzápätí kontrastoval s novými údajmi z trhu práce a nižším nárastom priemyslových objednávok. Novú vlnu mimoriadnych opatrení zatiaľ vylúčila taktiež ECB, ktorá vyčkáva na dopady trojročných LTRO do ekonomiky. Pripomenula sa tiež dlhová kríza v Európe – výsledok aukcie španielskych dlhopisov totiž zaostal za očakávaním. Zraniteľnosť Španielska v súčasnosti dokresľujú údaje o pôžičkách španielskych bánk od ECB, ktorých objem medzimesačne vzrástol na dvojnásobok na rekordných viac než 300 mld. EUR. Dvojtýždenný pokles vystriedala krátka rastová korekcia, na ktorej sa podieľali lepšie predstihové ukazovatele v USA a MMF, ktorý zvýšil odhad rastu ekonomiky a zaistil si od členských krajín už viac než 300 mld. EUR. Hlavnou mierou však k zlepšeniu sentimentu prispela výsledková sezóna, ktorá predovšetkým spočiatku priniesla rad prekvapení. Optimizmus, predovšetkým v Európe, však zasa rýchlo vyprchal. Pokles PMI v službách v EMU, Španielsko v recesii a zníženie jeho ratingu, neúspešná aukcia talianskych bondov, horšie ekonomická údaje z USA a Číny, pád holandskej vlády alebo prezidentské voľby vo Francúzsku predstavujú výpočet udalostí, ktoré investorov znervóznili. Široký US index S&P 500 poklesol o 0,7 % (YTD +11,2 %) a technologický NASDAQ 100 o 1,1 % (YTD +19,6 %). Európsky STOXX Europe 600 stratil 2,3 % (YTD +5,2 %) a užší Euro STOXX 50 prepadol o 6,9 % (YTD 0,4 %).

Farmaceutické a biotechnologické akcie počas apríla, na rozdiel od hlavných akciových trhov, rástli. Ide pritom o už piaty rastový mesiac v rade. Na tomto pozitívnom vývoji sa podieľali predovšetkým biotechnológie (siedmy rastový mesiac v rade). Hlavným ťahúňom tohto optimizmu je, okrem dobrých výsledkov firiem, aj pokračujúca aktivita v oblasti fúzií a akvizícií, napr. v druhej polovici apríla jedna z najväčších svetových farmaceutických firiem GlaxoSmithKline navrhla prevzatie biotechnologickej spoločnosti Human Genome Sciences za viac než 2,6 miliardy dolárov. Z korporátnych správ potom zaujal americký farmaceutický koncern Pfizer, ktorý predal svoju divíziu dojčenskej a detskej výživy za 11,85 mld. USD firme Nestlé. Jedná sa pritom o jeden z najväčších obchodov tohto typu v tomto roku. Navzdory pozitívnym správam zostáva na trhu aj naďalej prítomná obava týkajúca sa osudu reformy zdravotníctva prezidenta Baracka Obamu. Očakáva sa, že rozsudok bude vynesený v júni tohto roka a podľa komentátorov nie je možné odhadnúť, čia sa sudcovia priklonia na stranu zástancov či odporcov legislatívy. Rozhodnutie Najvyššieho súdu zároveň významne ovplyvní tiež novembrové prezidentské voľby. Podiel akcií vo fonde sa nezmenil a teraz sa pohybuje na hodnote 89 % NAV.

Aj v priebehu marca pokračoval pozitívny vývoj fondu. Najlepšie sa pritom darilo európskym spoločnostiam, ktoré podnikajú vo vodnom a odpadovom hospodárstve, ktoré rástli už tretí mesiac v rade. Naopak pokračujú problémy solárneho sektoru. To sa týka predovšetkým výrobcov v Nemecku a USA. V Nemecku vláda dospela k záveru, že výstavba nových solárnych elektrární prekročila únosnú mieru a nemeckí poslanci schválili zníženie štátnej podpory solárnej elektriny u nových projektov až o 30 percent. Tento mesiac tiež oznámila bankrot významná nemecká solárna firma Q-Cells a stala sa doposiaľ najvýznamnejšou obeťou krízy solárneho biznisu v Nemecku. V Spojených štátoch sa do rovnakej situácie dostala spoločnosť Solar Trust. Solar Trust je pritom ďalším prípadom bankrotu firmy, ktorá získala od vlády prezidenta Baracka Obamy podporu, po minuloročnom krachu Solyndry. Jej bankrot sa kvôli viacerým podozrivým okolnostiam stal pre Obamovu vládu a jej masívnu subvenciu producentom zelených technológií značným problémom a Kongres to stále vyšetruje. Podiel akcií vo fonde klesol o 3% a teraz sa pohybuje na hodnote 86% NAV.

Výpredajové tlaky na drahých kovoch a ich ťažobných spoločností, ktoré odštartovala realizácia ziskov posledný februárový deň v reakcii na chýbajúcu akúkoľvek zmienku o prípadnom treťom kole kvantitatívneho uvoľňovania v USA zo strany šéfa FEDu Bernankého, pokračovali i v marci. Cena zlata sa dvakrát márne pokúsila prelomiť hranicu 1700 USD za uncu, aby vzápätí rýchlo prepadla späť pod 1650 dolárov. Koniec marca zastihol zlato na dohľad 1670 USD, teda o viac ako 3 % nižšie oproti februárovej závierke. Platina poklesla obdobne a zlato tak uhájilo pozíciu najcennejšieho drahého kovu sveta. Striebro a paládium odpísali viac ako 7 %, čo v prípade paládia znamená, že ako jediný zo štvorice drahých kovov je jeho cena od začiatku roka v miernom zápore. Vôbec sa nedarilo ťažobným spoločnostiam a index NYSE Arca Gold BUGS prepadol o výrazných 11 % a je teda od začiatku roka viac než 5 % v mínuse. Silný negatívny sentiment na ťažobných spoločnostiach zlata pretrváva už niekoľko mesiacov, navyše sa opäť materializovalo geopolitické riziko. Na vojenský prevrat v Mali doplatila najviac spoločnosť Rangold. Dve tretiny jej produkcie a približne tri štvrtiny ziskov pochádzajú práve z tejto politicky nestabilnej krajiny. Vo Fonde boli za marec realizované plošné nákupné operácie za cca 2,5 mil. dolárov, v dôsledku čoho vzrástla zainvestovanosť nad 93 %. Dlhodobý výhľad pre Fond zostává pozitívny. Zlatu sa darí ako alternatívnej investícii predovšetkým v prostredí záporných reálnych sadzieb. Tak je tomu i teraz, keď vyspelý svet v čele s USA drží kľúčové sadzby bezprecedentne nízko.

V prvej polovici marca na finančných trhoch pokračoval mierny optimizmus naďalej podporený v poradí druhou trojročnou refinančnou operáciou ECB z 29.2. v objeme 520 mld EUR a schválením ďalšej tranže pomoci Grécku. Rast rizikových aktív však už nebol plošný, v druhej polovici mesiaca napr. zaostali akcie z regiónu Emerging markets v obavách zo spomalenia Číny a z regiónu EU v súvislosti s nepriaznivými dôsledkami úsporných opatrení na HDP periférie Eurozóny. Korporátne dlhopisy prevažne rástli s výnimkou ruských kvazištátnych eurobondov s dlhou dobou splatnosti. Drahé kovy korigovali predchádzajúci rast po náznakoch z FEDu o možnosti skoršieho zvýšenia úrokových sadzieb v súvislosti s rastom ekonomiky a vysokými cenami ropy. Segment akcií zostal podvážený na úrovni 20% NAV, do portfólia sme nanovo zaradili ETF na drahé kovy v objeme 1% NAV výmenou za odpredané akcie z Emerging Markets. Segment korporátnych dlhopisov zostal na úrovni 46% NAV, realizovali sme len niekoľko menej významných operácií. Segment českých štátnych dlhopisov sme znížili z 27 na 21% NAV odpredajom dlhších emisií CZGB 5/19 a CZGB 3,75/21. Fond medzimesačne vzrástol o 0,6%. (YTD + 7,7%).

Ceny ropy v marci boli mimoriadne stabilné. Celý mesiac sa držali v úzkom pásme blízko svojich tohtoročných maxím, cena severomorskej ropy Brent uzatvárala mesiac na 123 dolároch za barel. Cena severomorskej ropy Brent od začiatku tohto roku tak stúpla už o takmer 16 percent, a to predovšetkým kvôli obavám o dodávky, za ktorými stojí hlavne napätie medzi západnými krajinami a Iránom. Vysoká cena ropy pritom zvyšuje obavy týkajúce sa vývoja svetovej ekonomiky. To bol tiež jeden z hlavných dôvodov, prečo v uplynulom mesiaci jednalo Francúzsko so Spojenými štátmi a Britániou o prípadnom uvoľnení strategických zásob ropy. Podľa zdrojov francúzskeho listu Le Monde je uvoľnenie ropy zo zásob "v priebehu týždňov". Ropu teraz na jednej strane podporuje geopolitické napätie, hlavne hrozby Iránu, na druhej strane ju zrážajú nepriaznivé ekonomické vyhliadky pod vplyvom dlhovej krízy v eurozóne a spomalenia ekonomického rastu v Číne, ktorá je najväčším ťahúňom rastu cien ropy vo svete. V apríli budú trhy, okrem obvyklých veličín, sledovať vývoj situácie v periférnych krajinách eurozóny, makroekonomické dáta a ďalej sa bude pozornosť upierať na výsledkovú sezónu v USA, ktorá začína druhý aprílový týždeň. Podiel akcií vo fonde sa nezmenil a pohybuje sa na úrovni 92 % NAV.

Napriek tomu, že hlavná udalosť uplynulého mesiaca, reštrukturalizácia gréckeho dlhu, prebehla úspešne, zlepšený sentiment investorov mal len krátke trvanie. Hneď nato sa objavili pochybnosti ohľadne schopnosti Grécka vymaniť sa zo začarovaného kruhu fiškálnych úspor a hospodárskej recesie. S obnovenou silou sa tiež vrátili obavy o osud ďalších krajín. Na periférii eurozóny došlo k prudkému nárastu výnosu vládnych dlhopisov Talianska a predovšetkým Španielska. ČNB na svojom zasadnutí koncom marca ponechala v súlade s očakávaním svoje úrokové sadzby bezo zmeny. Hlavná reposadzba je na historickom minime 0,75 % už od mája 2010. Na následnej tlačovej konferencii guvernér Singer konštatoval, že riziká inflačnej prognózy sú vyrovnané. V súvislosti s vládou zvažovaným zvýšením sadzieb DPH od januára 2013 guvernér povedal, že také varianty vývoja by bankovú radu asi nútili k veľmi starostlivej diskusii, ako reagovať. Zvýšenie sadzby DPH druhý rok po sebe a dopad na inflácii by totiž mohlo viesť k nárastu inflačných očakávaní v ekonomike, zároveň ale platí, že zvýšenie sadzieb DPH má samo o sebe reštriktívny dopad na domácu spotrebu, tj. znižuje dopytovo-inflačné tlaky. Naším hlavným scenárom tak zostáva stabilita úrokov ČNB, a to v celom roku 2012 a veľmi pravdepodobne aj v prvom polroku 2013. Podiel českých štátnych dlhopisov vo fonde dosiahol 54%, štátne dlhopisy krajín EU tvorili 4%, firemné dlhopisy vzrástli na 22%, podiel pokladničných poukážok klesol na 15% NAV, durácia fondu vzrástla na 0,87 roku.

Aj keď sa rastový trend na globálnych akciách udržal aj v marci, akciám emerging markets sa nedarilo. Celkovo si odpísali 3,5% a nožnice medzi výnosom akcií na rozvíjajúcich sa trhoch a v USA sa tak v marci výrazne privreli. Zatiaľ čo ku koncu februára činil rozdiel v ich výnosu od začiatku roka 9,2 percentných bodov, ku koncu marca to bolo už len 1,7. Za týmto vývojom, okrem technickej korekcie po výraznom raste v predchodzích mesiacoch, stali predovšetkým obavy z rýchlejšieho spomaľovania a čínskej ekonomiky a tiež pokles miery pozitívnych prekvapení voči očakávaniam analytikov a investorov, čo v predchádzajúcich týždňoch poskytovalo dôležité impulzy akciovým trhom. V rámci emerging markets bola tentoraz výkonnosť hlavných regiónov vzácne vyrovnaná (Ázia -3,2 %; Latinská Amerika -3,5 % a EMEA -4,4 %). Podobne aj v strednej Európe boli odchýlky vo vývoji hlavných národných indexov relatívne malé (Poľsko -1,3 %, Maďarsko -3,4 % a ČR -3,8 %). Český akciový index ťahala nadol Erste Bank, ktorá si v marci odpísala 10,4 %. Podiel akcií vo fonde behom mesiaca klesol o 2,5% a pohybuje sa na hodnote 85 % NAV.

Ceny akcií európskych realitných spoločností pokračovali v raste aj v priebehu marca. Európsky nehnuteľnostný index EPRA si pripísal 3,9% a významne tak prekonal hlavné akciové indexy. Za celý prvý štvrťrok potom index posilnil o 9,2%. Situácia na realitných trhoch v Spojených štátoch zostáva naďalej optimistická. Dáta zverejnené počas marca ukazujú na pokračujúce zlepšenie naprieč celým sektorom. Jednotlivé ukazovatele buď zostali na podobných hodnotách ako v predchádzajúcom mesiaci (index sentimentu stavebných spoločností, počty novozahájených stavieb, ukazovateľ pending home sales) a naďalej sa tak drží najvyšších úrovní dosiahnutých počas tohto cyklu, ďalej tiež rástli počty novovydaných stavebných povolení. Zlepšujúcu situáciu potvrdila aj stabilizácia cien nehnuteľností, ktorá prebehla počas zimy. V strednej a východnej Európe došlo v priebehu marca k zverejneniu výsledkov väčšiny spoločností za posledný kvartál minulého roku. Výsledky hodnotíme pozitívne. Situácia na realitných trhoch regiónu je stabilizovaná, neobsadenosť portfólií naďalej klesá, dochádza k miernemu rastu nájomného a väčšina spoločností taktiež precenila nehnuteľnosti smerom nahor. Rada firiem ohlásila zahájení výplaty či navýšení dividend. Podiel akcií vo fonde mierne klesol a v súčasnosti sa pohybuje na hodnote 88 % NAV.

V marci fond zaznamenal ďalší rast (medzimesačne +0,8%, YTD +5,7%) v dôsledku pokračujúceho optimizmu na finančných trhoch. Rast korporátnych dlhopisov tiahli hlavne ruské dlhopisy neinvestičného ratingu a bankové dlhopisy z USA a EU, zatiaľ čo CIS kvazištátne eurobondy dlhších splatností mierne korigovali predchádzajúci nárast. Kreditné výnosové spready sú aktuálne pomerne nízke a môže nastať korekcia napr. v súvislosti s nepriaznivými dôsledkami úsporných opatrení na HDP periférie Eurozóny. Preto sme pristúpili k zníženiu rizika na portfóliu odpredajom dlhých emisií (napr. Alrosa/20 1,6% NAV, VEB/17 1,7% NAV, VIP/16 0,5% NAV, ING/16 1% NAV), takže zainvestovanosť poklesla na 85% NAV a priemerná durácia na 1,9 (čo je dvojročné minimum). Fond zostáva prevažne (42% NAV) v ruských korporátnych eurobondoch, ktoré majú okrem slušného fundamentu tiež podporu v cenách ropy a vysokých devízových rezervách Ruska. Druhú najväčšiu časť (28% NAV) portfólia predstavuje región strednej a východnej Európy, zahrňujúci ako korporátne, tak v menšej miere aj štátne dlhopisy. Finančná situácia firiem je naďalej dobrá, cez mierny nárast globálnych defaultných mier z 1,8% na 2,0%. Pre rok 2012 sa očakáva mierny nárast defaultných mier, avšak na úroveň výrazne nižšiu proti dlhodobým priemerom.

Rastové momentum na akciách znateľne zoslablo, rizikové aktíva zaznamenali niekoľko pokusov o hlbšiu korekciu a jednotlivé regióny sa vo výkonnosti rozišli. I naďalej sa darilo americkým titulom a predovšetkým technológiám, ktoré od začiatku roka razantne ťahajú nahor akcie spoločnosti Apple. Americké indexy podporili dobré dáta z trhu práce, rast maloobchodných tržieb a miernejší pokles priemyslových objednávok. Bankám navyše pomohli výsledky prísnych záťažových testov a výhľadu ekonomiky USA sa dostalo povzbudzujúceho komentára od šéfa FEDu. Krížové korelácie medzi sektormi poklesli až k 0,5 a ako implikovaná, tak realizovaná volatilita sa dostali na svoje niekoľkoročné minimá. Povinnú úlohu Európa splnila: PSI v Grécku prebehlo podľa hlavného scenára a tak isto došlo k navýšeniu záchranných prostriedkov – nutná podmienka zo strany MMF pre ďalšiu pomoc. ECB teraz bude vyčkávať, aký efekt prinesú obe trojročné refinančné operácie. Tým ale výklad dobrých správ v podstate končí. Aj keď Nemecko vykázalo lepšiu priemyslovú produkciu, celá EMU zaznamenala ešte hlbší než predpokladaný pokles. Jediné pozitívne je možno vnímať v tom, že aspoň sa spomalila razancia tohto prepadu. Odhad HDP v eurozóne za 4Q 2011 dopadol podľa očakávaní: 0,3 %. Snaha o stabilizáciu zadlženia voči HDP cez fiškálne škrty reálne hrozí roztočiť nekončiacu špirálu ďalšieho poklesu ekonomiky. Široký US index S&P 500 si pripísal 3,1 % (YTD +12,0 %) a technologický NASDAQ Composite dokonca 4,2 % (YTD +18,7 %). Európsky STOXX Europe 600 mierne poklesol o 0,4 % (YTD +7,7 %).

Farmaceutické a biotechnologické akcie behom marca vzrástli viac než akciové trhy ako celok, od začiatku roku však mierne zaostávajú. Hlavným dôvodom toho vývoja je vyššia miera neistoty v sektore, keďže v súčasnej dobe prebieha kľúčové rozhodovanie Najvyššieho súdu USA, týkajúce sa reformy zdravotnej starostlivosti. Reforma prezývaná kritikmi "Obamacare" (Obamova starostlivosť) je zažalovaná v 26 amerických štátoch. Sťažovatelia hlavne namietajú, že Obama a Kongres prekročili právomoci, keď Američanov nútia kúpiť si určitú službu - teda poistenie. Považujú to za obmedzovanie ich práva na slobodu voľby. Kľúčová časť reformy sa pritom týka tzv. "individuálneho mandátu". Podľa "individuálneho mandátu" musia mať všetci Američania do roku 2014 zdravotné poistenie, inak zaplatia pokutu. Ešte vlani bol počet Američanov bez zdravotného poistenia odhadovaný na 32 miliónov. Verdikt sa súd chystá vyniesť koncom júna a bude konečný bez možnosti odvolania. Prípadné odmietnutie zákona by malo negatívny dopad na celý sektor a hlavne potom na správcov a majiteľov nemocníc. Podiel akcií vo fonde sa nezmenil a teraz sa pohybuje na hodnote 89 % NAV.